2.kapitola
20. 5. 2010
"Je nám to veľmi ľúto,úprimnú sústrasť"hovoril šéf ich ocina.Ich mamina začala plakať., Mami čo sa deje?" spýtali sa dvojičky. ,, Ide o to , že Váš ocino...vášho ocina,, zabilo auta. No keď ho opravoval spadlo naňho aa keď prišiel šéf a zavola záchranku už bolo neskoro. Nedaom sa ho zachrániť.Ocinko už je niekde v nebíčku medzi anjelikmi.A dáva na Vás pozor."Najprv boli ticho. Potom sa Amy ozvala:,, A kedey nás príde nav štíviť," ,, Amy ide o to že mi ho už neuvidíme on s anemôže vrátiť má tam kopu práce. Army sa ozvala:,, Bože ti to nechápeš Amy? Je koniec. Je MŔTVY! Už sa nevráti." priam kričlal Army a bežala do izby so slzami v očiach.Amy sa rozplakala. :,, To nie je pravda. A bežala z a Army. Keď už tri hodiny nevichádzali z izby išla sa tam mamina s tinou úozrieť. Ešte stále plakali.Army bola vždy viac k ocinovi pretože mala rada autá.Amy síce bola viac k mamine ,ale aj tak bola hrozne neštastná.Amy odrazu odpadla.Tina si to ale nevšimla ajej mamina plakala ďalej. Tina začala plakať tiež a priať úprminú sústrasť(viem zdá sa to čudné,však to bol len jej švagor,no keď ona bola mladá chodila s Johnom).Povedala že všetko zaplatí.Zrazu si Tina všimlaa ako Amy leží na zemi."Och bože čo sa stalo"hovorila.Rýchlo ju položila na posteľ a zakryla ju. Army to nevydržala a vybehjla z izby."Kde je Army"pýtala sa so strachom v hlase,, Bežala okolo mňa išla do obývačky."povedala babka.Tina rýchlym a rezkým krokom zbehla dole za ňou.V tom uvidela Army ležať na gauči celú spotenú a mokrú od sĺz."Zlatko neplač"povedala jej Tina."Ako môžem prestať plakať?Pred dvomi mesiacmi mi zomrrl dedko a teraz ešte aj ocino,čo mám robiť?Čo mám preboha robiť?Ja chcem ísť za nimi,ja už nechcem žiť"hovorili Army a ešte viac plakala.Rýchlo sa postavila z posteľe a vybehl von na ulicu, že sa nadýcha vzduchu. Prebehla cez cestui nepozerala sa a zrazui už len počul pišťanie bŕzd.Auto stihlo zabrzdiť ale buchlo ju.Keďže bola Army už dosť slabá padla na zem ako neaká ľahko zlomiteľná palička.Tina vybehla za ňou. Vodič sa jej ospravedlňoval a povedať čo sa stalo.Ako to dopovedala vybehla von aj Armyna mamina."Bože,môj"vykríkli obe naraz."Ja som vážne nechcel,ale vbehla mi do cesty"povedal šofér.Army bola pri vedomí takže nevolali záchranku."Som v poriadku"povedala Army vystrašene.Rýchlo vbehla do domu,samozrejme do svojej izby.Šofér sa za všetko ospravedlnil a ich mamina aj Tina mu prepáčili."Čo si myslíš?Army odpovedz mi,prečo si vybehla na ulicu a neúpozerala si sa cez cestu? Nemylsi si že keď vybehneš von sa všetko vyrieši. Veď tA mohol zraziť nechcem o tebea prísť."kričala na ňu mamina."Je mi dosť zle aj bez toho aby si na mňa kričala"povedala Army a zamkla sa v izbe.V tom sa zobudila Amy a začala plakať."Bol to len sen alebo?"pýtala sa Amy."Amy,je mi to ľúto,...."prihopvárala sa Army k Amy."Nič mi nemuíš hovoriť je mi to jasné"povedala Amy . ,, Už ho neuvidíme." povedali obidve naraz.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář